Naša Základná škola sa nachádza v dedine Vyšná Rybnica. Táto obec patrí
medzi sedem obcí, na ktorých katastrálnom území sa rozprestiera Chránená krajinná
oblasť Vihorlat. Táto CHKO vznikla sopečnou činnosťou.
Účelom tejto CHKO je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných zdrojov,
zabezpečovanie koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou
prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny,
vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam.
Vyšná Rybnica bola založená v roku 1419. Samotná obec sa rozprestiera pri
potoku Okna, vyvierajúceho z Morského oka. Tento potok dával prvým obyvateľom
možnosť obživy a rozhodlo o jej mieste. Miesto kde sa nachádza obec je naplavenina.
Severná časť Vyšnej Rybnice je kopcovitá a na juhu sa spája do roviny.
Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa
v nej od roku 1850 v jazyku rusínskom a neskôr v maďarskom. V roku 1936 škola
prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená.
Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať
sa v novej škole začalo v roku 1972.
S domácimi školu navštevovali aj žiaci z Vyšných Remet. V škole vyučovalo
6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych
detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho
dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň.
V tomto školskom roku našu školu navštevuje 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica.
Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach. A to 1. a 3. ročník
spolu a 2. a 4. ročník spolu. Žiakov vyučujú 2 učiteľky, v škole pracuje aj
školská družina a školská jedáleň. Škola s takýmto spôsobom vyučovania sa
nazýva málotriedna.
Málotriedna škola patrí k historicky najstarším útvarom základného školstva
s pracovnými a didaktickými podmienkami predstavuje špecifickú oblasť školskej
sústavy.
Za málotriednu školu považujeme školu, ktorá nemá na 1. stupni ZŠ samostatnú
triedu a učiteľa pre každý ročník. V jednej triede sú najmenej dva ročníky
a najviac štyri ročníky s jedným učiteľom. V praxi sa zaužívalo rozdeľovať
vyučovaciu hodinu na málotriednej škole na priamu prácu učiteľa so žiakmi
a samostatnú prácu žiakov.
Dedinské málotriedne školy sú zvláštnym typom základnej školy. Majú svoje
špecifiká tak vo výchove ako i v riadení. Úlohy a obsah vzdelávania sú však
rovnaké a kladú sa na ne i rovnaké požiadavky ako na plnoorganizované školy.
Špecifikum je práve v tom, že učiteľ pracuje s viacerými ročníkmi v jednej
triede. Dovolím si tvrdiť, že vyspelí a skúsení učitelia dokážu dokonale pripraviť
žiakov na prechod na druhý stupeň základných škôl.
Málotriedne školy na dedinách nie sú len vzdelávacou inštitúciou, ale tiež
dôležitým nástrojom sociálnej infraštruktúry. Na mieste, kde spolupráca školy
a občanov prebieha bez napätia, môže mať škola veľký význam pre kultúru dediny
v širokom zmysle slova. Okrem toho učitelia na dedinách plnia ešte i dnes
vo väčšej miere mnoho mimoškolských funkcií, ako je tomu v mestách na plnoorganizovaných
školách.
Od učiteľa na málotriednej škole sa očakáva, že sa dá k dispozícii pre rozmanité
mimoškolské aktivity a to v riadiacom postavení. Síce sú už preč časy keď
si učiteľ musel privirábať hrou na organe, ale dosiaľ učiteľa zastávajú mnohé
verejné funkcie.
V niektorých obciach dominujú málotriedne školy, športovými, hudobnými a kultúrnymi
aktivitami v ďalších sú na prvom mieste divadelné hry, ľudové súbory. Málotriedna
škola sa tak stáva významným kultúrnym činiteľom. Jej prípadné zrušenie by
znamenalo nielen problémy pre žiakov (dochádzka do školy autobusom), ale aj
stratu v kultúrnej oblasti.
Podstatným východiskom pre dnešnú školu je snaha priblížiť školu životu.
Čo je základné vzdelanie, skutočné základné, čo by mal každý človek vedieť
a nezabudnúť (ako násobilku, písanie či vybrané slová) a čo zabudne a nechýba
mu to? Čas, v ktorom trápime žiakov nefunkčnými poznatkami by sa človek vedel
ovládať, aby vedel komunikovať, riešiť konflikty, spolupracovať, ale tiež
aby vedel zarábať peniaze, aby vedel cudzie jazyky, aby ovládalo každé dieťa
už v základnej škole počítače, moderné informačné, multimediálne techniky.
O tom je život, a ešte o láske, aby dieťa malo predpoklady pre lásku teda
pre vzťah k sebe, ľuďom, práci.
Často nastoľovanou otázkou je, či sú žiaci z málotriednych škôl dobre pripravení
na prácu vo vyšších ročníkoch. Pri porovnávaní výsledkov sa rozdiely medzi
málotriednymi a plnoorganizovanými školami neprejavujú. Skutočnosťou však
je, že časť žiakov po prechode na plnoorganizovanú školu má problémy. Zdá
sa, že v oblasti prechodu žiakov z jednej školy na inú máme isté rezervy na
obidvoch stranách. Sú školy, ktoré majú rozvinutú spoluprácu, ale sú aj také,
ktorých "spolupráca" sa obmedzuje len na výmennú informácií o prospechu
žiakov. Prechod žiaka z málotriednej do plnoorganizovanej školy je veľkým
zásahom do jeho života (včasnejšie vstávanie, cestovanie, nový a často väčší
kolektív žiakov v triede, noví učitelia, nová organizácia práce, predmetové
vyučovanie a pod.) Vžime sa do situácie žiaka, ktorého štyri roky vyučoval
jeden učiteľ a zrazu sa ocitne v úplne zmenených podmienkach. Chceme apelovať
na učiteľov plnoorganizovaných škôl, aby mali pochopenie pre týchto žiakov a
uľahčovali im proces adaptácie na nové podmienky. (Len ako príklad uvediem, že
aj dospelý človek pri prechode z jedného pracoviska na iné potrebuje čas, aby
sa "zapracoval". Poskytujeme čas v novom prostredí vždy aj žiakom alebo
zisťujeme hneď v prvých dňoch - čo vedie, ako to vedia, ako rýchle dokážu
pracovať?) Hospitácie v málotriednej škole (pre poznanie žiakov a metód
práce), neformálna spolupráca učiteľov v metodických združeniach a
predmetových komisiách, organizovanie recitačných a športových súťaží za
účasti žiakov z málotriednych škôl a pod. - to všetko sú tiež možnosti ako
uľahčiť budúcu adaptáciu žiakov. Toto platí aj opačne. Aj učiteľ málotriednej
školy musí poznať prácu svojej spádovej školy a pripravovať žiakov na plynulý
prechod. Aj on by mal hospitovať u učiteľov a poznať ich metódy, požiadavky,
systém práce a pod., aby postupne pripravil žiakov na to čo ich čaká. Možností
spolupráce je viacero, ide len o to, aby bola obojstranne viac docenená a
realizovaná
.
